O inflácii sa často hovorí ako o žrútovi peňazí. Je to denno-denná realita, ktorej účinkom sa málokto rozumie. Inak by nemali Slováci v bankách na bežných a sporiacich účtoch približne 43 miliardy €. Vedeli by, že každým rokom práve vďaka inflácii prichádzajú o niekoľko percent z hodnoty svojich úspor. A to aj v prípade, že žiadny reálny pokles nevidia.

 

Wishmaker_Inflacia-pod-lupou-pravda-v-praxi_Maskot-s-bankovkou-a-nakupnymi-kosikmi.png

 

Čo je to inflácia?

 

Slovami ekonómov, inflácia je jav, ktorý sa prejavuje dlhodobým rastom cenovej hladiny tovarov a služieb, so súčasným znižovaním kúpnej sily peňazí. V bežnej reči každého z nás je inflácia praxou stále menšieho nákupného košíka. To znamená, že za 100 € si dnes naplníme nákupný košík o niečo menej, ako napríklad pred 5 rokmi. A hoci máme stále rovnakých 100 €, nakúpime menej. To znamená, že peniaze strácajú svoju kúpyschopnosť.

 

Ako sa počíta inflácia?

 

Pri zohľadňovaní inflácie sa postupuje viacerými spôsobmi. Napríklad je pravda, že elektronika za posledných 10 rokov klesla na cene, ale ceny potravín stúpli. Za 100 € si tak možno kúpime dvoje slúchadiel do uší, pričom pred piatimi rokmi sme si kúpili len jedny, ale v potravinách bude košík prázdnejší.

Preto je veľmi komplikované odmerať ceny všetkých tovarov aj služieb a posúdiť, o koľko zdraželi. Avšak pri inflácii sa  robí medziročné porovnanie cien práve základných tovarov a služieb každodennej potreby. Najbežnejším meradlom je index spotrebiteľských cien (CPI), ktorý meria náklady na trhový kôš statkov a služieb. Vypočítava sa na základe cien, ktoré sa v danej krajine najviac využívajú. Ako napríklad, elektrina, benzín, návšteva lekára, bankové služby alebo tovary dlhodobej spotreby a samozrejme potraviny, či oblečenie.

Porovnáva sa množstvo tovaru, v istom mesiaci roka, s jeho cenou v rovnakom mesiaci predchádzajúceho roka. To predstavuje mieru inflácie. Ďalším meradlom inflácie môže byt index cien výrobcov (PPI), ktorý patrí medzi najstaršie pravidelné štatistické merania. Meria sa ním hladina na úrovni veľkoobchodu, respektíve výroby. Je to veľmi podrobný index, ktorý zahŕňa približne 3 400 cien rôznych tovarov, ako napríklad cien potravín, priemyselných výrobkov a banských produktov.

Z hľadiska rýchlosti rastu cenovej hladiny rozlišujeme druhy inflácie na miernu, cválajúcu a hyperinfláciu - vysoká inflácia, ktorá je spôsobená hlavne stratou dôvery v menu.

Taktiež sa môžeme stretnúť s nasledovnými pojmami v súvislosti s infláciou:

     Dezinflácia - označuje stav znižovania miery inflácie

     Deflácia - záporná inflácia, označuje stav poklesu cien tovarov a služieb

     Reflácia - označuje stav, ktorý nastane po deflácii, keď sa ceny vracajú na pôvodnú úroveň

Wishmaker_Inflacia-pod-lupou-pravda-v-praxi_Vyvoj-inflacie-v-U.S..png

Historický vývoj inflácie v U.S. v rokoch 1915-2020

 

Inflácia a harmonizovaný index spotrebiteľských cien

 

V eurozóne sa inflácia meria harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien, ktorý sa označuje skratkou HICP. Výhodou je, že ide o systém výpočtu, ktorý je rovnaký pre všetky krajiny eurozóny a preto je možné infláciu medzi jednotlivými krajinami porovnať. HICP pokrýva v priemere približne 700 tovarov a služieb, a výpočet inflácie spotrebiteľských cien v eurozóne uskutočňuje každý mesiac Eurostat.

 

Miera inflácie na Slovensku

 

Európska centrálna banka sa snaží udržiavať mieru inflácie tesne pod 2 %. Inflácia na Slovensku za posledných 10 rokov nemala nejaké dramatické čísla, ale ak si vezmeme, len priemernú 2 % infláciu, tak za 10 rokov si kúpite za rovnakú sumu o 20 % menej produktov a služieb.

V roku 2008 pritom dosiahla inflácia mieru 3,9 %, v roku 2011 až 4,1 %. Išlo o najvyššie čísla. V roku 2016 bola v záporných hodnotách -0,5 %. V minulom roku bola výška inflácie 1,9 %.

 

Inflácia rastie a ceny stúpajú

 

Analytici očakávajú, že aj v nasledujúcich mesiacoch bude inflácia dosahovať podobné medziročné tempo rastu ako v začiatkoch roka, teda do úrovne 2 %.

Treba sa pripraviť hlavne na vyššie ceny benzínu, agrokomodít a potravín, ale aj vyššie ceny za bývanie. Tie budú naďalej ovplyvňované rastúcimi cenami stavebných materiálov. Pod rast inflácie podľa HICP indexu sa v súčasnosti výrazne podpísali hlavne potraviny.

 

Wishmaker_Inflacia-pod-lupou-pravda-v-praxi_Kracajuci-clovek-s-miznucou-bankovkou.png

 

Ako pri inflácii zachovať hodnotu peňazí

 

Samotná inflácia je zaujímavý fenomén aj tým, že nie všetky tovary, služby a predmety zdražejú rovnako. Súčasne nepostihuje celý trh, iba vybrané segmenty. Preto ak chcete napríklad mieru inflácie pre váš domov zmierniť, je vhodné vyhnúť sa najrýchlejšie rastúcim komoditám v indexe.

Napríklad prejsť na bicykle namiesto MHD, keďže v júni najrýchlejšie rástli podľa HICP indexu ceny v doprave, až o 9,9 %, alebo sa vyhnete tabaku, keďže tabakové výrobky stúpli o  8,3 %. Avšak k medziročnému zdraženiu došlo v júni v prípade takmer všetkých položiek spotrebného koša.

Historicky najspoľahlivejšou cestou ako zachovať hodnotu peňazí je ich presun z termínovaných vkladov, bežných a sporiacich účtov do protiinflačných nástrojov. Štandardne sem patria globálne akcie, komodity, zlato, nehnuteľnosti, kolateralizované pôžičky (CLOs), štátne cenné papiere chránené pred infláciou (TIPS), prípadne P2P pôžičky, ktoré cez Wishmaker ponúkajú kumulatívny výnos až 40 %. Kvalitne zloženým portfóliom ochránite majetok pred infláciou a necháte ho rásť.

Ak túžite do sveta P2P nazrieť hlbšie, prečítajte si naše ďalšie články a možnosti, ako sa stať investorom. Pokiaľ chcete byť P2P investorom už dnes kliknite tu.